Ochráňte svoju fotovoltaickú elektráreň kvalitným poistením

Ako efektívne sú slovenské fotovoltaické elektrárne chránené pred bleskom, ako sa k tomu stavajú poisťovne a ako mať istotu, že poisťovňa škodu uhradí?

Riziko zásahu blesku a následnej škody na elektrárni je pre každú elektráreň samozrejme iné. Z našich štatistík môžeme povedať, že za posledných päť rokov na 100 MW v SR pripadá približne 5 zásahov blesku priamo do elektrárne alebo v tesnej blízkosti. Oproti napríklad Nemecku sme svedkami často rozsiahlejšieho poškodenia elektrárne. Dôvodom je implementácia sofistikovanejších systémov ochrany, najmä na princípe izolovanej sústavy.

Príčinou je pravdepodobne ekonomický a časový tlak, ktorý sprevádzal výstavbu elektrární najmä v roku 2010. V jeho dôsledku množstvo majiteľov a projektantov volilo najrýchlejšie a najlacnejšie riešenie. „Z pohľadu legislatívy to bolo v poriadku. Pravidlá ochrany pred bleskom sú síce upravené normou STN EN 62 305, a i fotovoltaické elektrárne by sa ňou mali riadiť, bohužiaľ si ju projektanti vyložili po svojom. Problém však môže nastať pri plnení zo strany poisťovne, ktoré väčšinou podmienili úhradu dodržaním práve tejto normy,“ komentuje Vladimír Hochman z Photon Energy Operations. 

 

Pozrite si: Trpí vaša fotovoltaická elektráreň častými chybami pri inštalácii rovnako ako 70 % fotovoltaík v Nemecku?

 

Podľa normy STN 62 305 je pre každú elektráreň nutné vykonať tzv. výpočet riadeného rizika. Nejde o nič iné ako o vyhodnotenie rizika zásahu blesku a škody na konkrétnej elektrárni. Súčasťou je tiež odporúčanie systému ochrany pred bleskom, ktorý by mal tieto riziká minimalizovať.

V praxi sa k ochrane fotovoltaickej elektrárne pred bleskom pristupovalo štyrmi spôsobmi:  

1) bez ochrany pred bleskom,

2) s ochranou pred bleskom – s bleskovými zachytávačmi a náhodnými zachytávačmi pripojenými priamo na konštrukciu,

3) s oddialenými zachytávačmi (izolovaná sústava),

4) s aktívnymi zachytávačmi. 

Každá z možností má svoje výhody, ale i nevýhody.  

FVE bez ochrany pred bleskom 

Niektorí majitelia sa z dôvodu úspor rozhodli radšej podstúpiť riziko zásahu bleskom. V prípade niektorých elektrární, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vedenia VVN vysielača, sú obklopené vysokými budovami alebo kopcami, je riziko zásahu blesku totiž pomerne nízke. Štatistiky navyše potvrdzujú, že riziko zásahu blesku je o niečo nižšie pri elektrárňach bez ochrany pred bleskom ako pri elektrárňach vybavených bleskozvodom. Naopak škody spôsobené zásahom pri nechránených FVE sú omnoho väčšie, preto tento prístup nie je možné všeobecne odporučiť. Napriek tomu, že sa majitelia vo väčšine prípadov nedostávajú do priameho rozporu s platnou legislatívou, často nespĺňajú podmienky poistenia. V týchto prípadoch väčšina poisťovní odmieta hradiť všetky náklady v dôsledku zásahu blesku.

„Väčšina majiteľov FVE sa spolieha na ochranu proti prepätiu, ktorá spoľahlivo ochráni elektráreň pred sprievodnými javmi blesku, nie proti priamemu úderu. Túto ochranu niektoré poisťovne uznávajú vo forme určitého čiastočného plnenia.“, vysvetľuje Hochman.

Bleskové zachytávače a náhodné zachytávače pripojené priamo na konštrukciu 

/public/fotosklad/articles/md/6/69/6965171b_poistenie-fotovoltaickej-elektrarne.jpg

1. Pasívny bleskozvod pripojený na spoločnú uz. sústavu

Toto riešenie je u nás najčastejšie. Je lacné, jednoduché, avšak ochráni elektráreň len čiastočne. „Keď blesk udrie do zachytávača, prenesie sa na konštrukciu, a pokiaľ nie je fotovoltaická elektráreň ideálne uzemnená (a to nie je nikdy), prenesie sa na elektronické zariadenie a zničí ho“, popisuje Hochman následky. Vzhľadom na to, že poisťovne také riešenia príliš neuznávajú, Hochman odporúča tretí variant.

Oddialené zachytávače 

Jednoznačne najbezpečnejšou, ale i najdrahšou možnosťou, je tzv. oddialený bleskozvod, ktorý spočíva v izolovaní sústavy.

/public/fotosklad/articles/md/8/88/88310123_poistenie-fotovoltaickej-elektrarne.jpg  

                                                                     2. Oddialený bleskozvod                                                                                        

V prvom kroku sa bude realizovať mrežová uzemňovacia sústava. Pásik alebo drôt sa uloží tak, aby bolo možné ľahko pripojiť nosné konštrukcie FV panelov (ak sú kovové). Do priestoru medzi rámami sa umiestnia zachytávacie tyče, aby sa panely nachádzali v ochrannom priestore zachytávačov. Pre návrh rozmiestnenia zachytávačov sa z dôvodu čo najpresnejšieho návrhu opäť použije metóda valivej bleskovej gule. Mal by sa vziať do úvahy i tieň, ktorý zachytávacia tyč na paneli môže vytvárať, ale vzhľadom na difúziu svetla a priemer zachytávacej tyče 16 mm pôjde o zanedbateľný problém. Ďalšou možnosťou najmä pri nedostatku miesta medzi panelmi je použitie teleskopických stožiarov s výškou presahujúcou 10 m. Veľmi dôležité je viesť zvody a zachytávaciu sústavu v dostatočnej vzdialenosti od chráneného zariadenia. Rozmiestnenie a inštalácia zvodičov prepätia sú rovnaké ako v predchádzajúcich prípadoch.

K poslednému variantu – aktívnym zachytávačom, je Hochman skeptický. „Je to skôr taký lapač bleskov. Priťahuje blesk, aby neudrel náhodou do niečoho iného“, hovorí Hochman.

/public/fotosklad/articles/md/2/2f/2f59247e_poistenie-fotovoltaickej-elektrarne.jpg

 3. Aktívny bleskozvod   

Ako zistíte, či je vaša FVE dostatočne chránená? 

„Je nutné, aby bol projekt skutočného vyhotovenia ochrany pred bleskom posúdený odborníkom v tejto problematike, napr. autorizovaným projektantom elektro“, hovorí Hochman. Bohužiaľ prax potvrdzuje, že elektrárne si od výstavby nesú množstvo chýb a nedostatkov. Medzi najčastejšie patria zlé alebo žiadne uzemnenie. Pokiaľ elektráreň nie je uzemnená, blesk beží po vodivej časti – paneloch, striedačoch, rozvádzačoch. Všetko po ceste zničí, kým sa vybije a niekde skočí do zeme. Pokiaľ je zariadenie chybne uzemnené, dôsledky sú obdobné, len rozložené po väčšej časti elektrárne.  „Preto je vhodné po inštalácii i s odstupom vykonať komplexnú revíziu systému ochrany fotovoltaickej elektrárne pred bleskom a následne v záväznej periodicite. V prípade poistnej udalosti budú poisťovne určite vyžadovať revíziu FVE v súlade s normou, pričom môže dôjsť i na súdneho znalca,“ dodáva Hochman.

Viac o údržbe solárnych elektrární sa dozviete na www.photonenergyoperations.cz alebo na support@photonenergy.com

Zdroj: Photon Energy Operations SK s.r.o.

Diskusia

  1.    Štefan Kuzma, CWF, s.r.o.

    03. 07. 2015, 09:52

    Vážený pán Hochman, prečítal som si Váš článok o vonkajšej ochrane pred bleskom pre fotovoltické elektrárne. Pre prvé typy (pasívnej, vzdialenej) ochrany s Vami súhlasím, avšak nedá mi, nevyjadriť svoj postoj k Vášmu apatickému až odrádzajúcemu názoru k ochrane formou aktívneho zachytávača. Napísať, že pre daný typ ochrany u nás nemáme normu, ktorá sa aj tak používa je mätúci. Na Slovensku máme pre daný typ vonkajšej ochrany pred bleskom platnú normu STN 34 1398: 2014. Naša spoločnosť navrhuje, montuje a reviduje vonkajšie ochrany pred bleskom v zmysle platných noriem STN 34 1398 a súboru noriem STN 62 305 bez zaujatia pre daný typ ochrany, posúdenie, ktorú normu použiť je až pri konkrétnom objekte, ktorý treba chrániť. Oba typy máme inštalované aj na objektoch s výbušnými zónami, tak isto aj aktívne zachytávače, bez poškodenia technológie a budov po zásahu.

    Reagovať

  2.    Jan Krcmar

    09. 07. 2015, 10:08

    Dobrý den, pane Kuzmo, omlouváme se za nechtěnou mystifikaci čtenářů. Článek byl adaptován z původně české verze a došlo k chybě z naší strany. Děkujeme za upozornění, S pozdravem, Jan Krčmář Photon Energy

    Reagovať

  3.    Ivan Nepraš

    04. 04. 2016, 10:04

    Mal by sa vziať do úvahy i tieň, ktorý zachytávacia tyč na paneli môže vytvárať, ale vzhľadom na difúziu svetla a priemer zachytávacej tyče 16 mm pôjde o zanedbateľný problém.........k krajinách jako je Nemecko, Rakúsko a.t.ď. platia dodatky k EN 62 305 (Beiblat 5 - Nemci napr.) kde sú presné definície odstupov a rozmerov zachytávačích tyčí a.t.ď. Bohu žiaľ ČR a SR to do úvahy neberie. Keď blesk udrie do zachytávača, prenesie sa na konštrukciu, a pokiaľ nie je fotovoltaická elektráreň ideálne uzemnená (a to nie je nikdy), prenesie sa na elektronické zariadenie a zničí ho“, popisuje Hochman následky........ že by pán Hochman nepoznal prepäťové ochrany AC a DC??? Fajn článok pre laika, ale technicky VEĽMI nepresný a povrchný!

    Reagovať

Komentár k článku


Hore

Od 11. 3. 2014
TOPlist