Nebezpečný precedens: Ústavný súd nezrušil ustanovenie zákona vo veci odňatia podpory výrobcom z OZE

Dnes, 22. marca 2017 zamietol Ústavný súd Slovenskej republiky vo verejnom pojednávaní podanie o protiústavnosti odobratia podpory na jeden rok pre výrobcov energie, ktorí si nesplnili zbytočnú a duplicitnú ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. (3), Novely č. 382/2013 Z.z., vďaka ktorej prišlo v roku 2015 o podporu viac ako 1100 výrobcov elektriny. Týmto rozhodnutím vytvoril ÚS SR veľmi nebezpečný precedens.

 US SR

V pôvodnom znení zákona sankcia chýbala 

Podľa § 4 odseku (2) bodu a) sú výrobcovia povinní predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z OZE resp. KVET vydané na nadchádzajúci resp. za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa bodu b) musia ďalej oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej spoločnosti predpokladanú charakteristiku svojej dodávky a podľa bodu c) oznámiť súčasne ÚRSO aj distribučnej spoločnosti uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

Zákon vo svojom pôvodnom znení žiadnu sankciu za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti viac ako 3 roky (od 1.1.2010 do 1.3.2013) neobsahoval. Sankcionoval len nesplnenie povinností podľa písm. a) a b), ktoré sa týkajú špecifických situácii a obmedzeného počtu výrobcov elektriny. Navyše táto sankcia spočívala len v strate práva na podporu odberom elektriny za cenu na straty. Tu je potrebné uviesť, že nejde o veľkú sumu a výrobca sa s ňou dokáže vysporiadať.  


Nezmyselná zmena pravidiel hry

Novela č. 382/2013 Z.z. zaviedla v § 4 ods. (3) sankciu aj za nesplnenie bodu c) v podobe odobratia podpory na nasledujúci kalendárny rok. Výrobca tak musí poslať ÚRSO objem dodanej elektriny z cenového rozhodnutia vydaného ÚRSO s tým, že toľko vyrobí aj nasledujúci rok a chce aj ďalší rok podporu. Aký má ale zmysel oznamovať záujem výrobcu o podporu, ktorá mu už bola priznaná priamo zákonom na celých 15 rokov?

Zákon ďalej neustanovuje žiadnu metodológiu pre stanovenie predpokladaného množstva dodanej elektriny a výrobca tak môže nahlásiť čokoľvek. Vďaka jednotnému elektronickému zberu dát a zariadeniam na ich spracovanie ale disponujú distribučné spoločnosti všetkými údajmi o minulej výrobe, pričom sú na základe týchto údajov schopné sami stanoviť predpokladaný objem dodanej elektriny oveľa spoľahlivejšie. Informácie o predpokladanom množstve dodanej a vyrobenej elektriny sú obsiahnuté vo viacerých iných dokumentoch, ktorými ÚRSO aj distribučné spoločnosti disponujú, napríklad potvrdenie o pôvode elektriny, cenové rozhodnutie, zmluva o dodávke elektriny, zmluva o doplatku, plán dodávky, či žiadosť o uzavretie zmluvy.


Neprimeraná výška novej sankcie

Za nesplnenie absurdnej a nepotrebnej oznamovacej povinnosti tak výrobca elektriny automaticky stráca podporu na jeden celý kalendárny rok. V prípade zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 1 MW ide o sumu viac ako 450 000 EUR; v prípade bioplynovej stanice s rovnakým inštalovaným výkonom ide o sumu viac ako 1 000 000 EUR. Ide teda o významné sumy, ktoré niekoľko násobne prevyšujú maximálne pokuty, ktoré môžu byť podľa zákona o podpore OZE uložené za tie najzávažnejšie správne delikty. Podľa zákona o podpore OZE môžu byť výrobcom elektriny uložená maximálna pokuta vo výške 100 000 EUR.


Neporiadky v databázach

Aj napriek augustovému termínu splnenia ohlasovacej povinnosti začali distribučné spoločnosti rozosielať informácie o strate nároku na podporu na celý kalendárny rok 2015 až na konci decembra 2014. Zoznam výrobcov, ktorí prišli na rok 2015 o podporu bol prvý raz zverejnený dokonca až vo februári 2015, pričom finálny ÚRSO zverejnilo až koncom júna 2015. Na rok 2015 tak prišlo o podporu viac než 1 100 a v roku 2016 viac než 130 výrobcov zelenej elektriny prevádzkujúcich slnečné, bioplynové, či malé vodné elektrárne. Viacerí poškodení výrobcovia si však oznamovaciu povinnosť podľa vlastných slov splnili, kým ÚRAO a distribučné spoločnosti tvrdia, že informácie od nich nedostali. Výrobcom v argumentácii nepomohli ani podacie lístky k zásielkam s formulárom a v niektorých prípadoch dokonca ani pečiatky podateľne. 


Verejný záujem?

Podľa dôvodovej správy má napádaná právna úprava za cieľ obmedziť negatívne dopady podpory výroby elektriny z OZE na cenu elektriny. Čísla ale jasne ukazujú že odňatie podpory viac ako 1100 výrobcom elektriny v roku 2015 sa nijakým spôsobom neodrazilo v konečnej cene elektriny. Podpora výroby elektriny z OZE je financovaná prostredníctvom TPS. TPS predstavuje zložku ceny elektriny a platia ju odberatelia elektriny vo faktúrach za elektrinu. V roku 2015 bola TPS vo výške takmer 22 EUR za MWh. Odňatím podpory v roku 2015 ušetrili, podľa vyjadrenia Jozefa Holječíka na Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti dňa 29.1.2015, distribučné spoločnosti 68 miliónov eur, čo znamená, že TPS  mala klesnúť o 2,5 - 3 eurá. Tarifa sa ale neznížila.


Zamietavé stanovisko Ústavného súdu

Ani precízne pripravené dôkazy a takmer nevyvrátiteľné argumenty nepresvedčili ÚS, aby zrušil neprimeranú sankciu za nesplnenie duplicitnej a zbytočnej ohlasovacej povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. (3). Ústavný súd síce pripustil, že sa jednalo o spätný zásah, no zároveň prehlásil, že je vo verejnom záujme vynucovať plnenie povinností prostredníctvom sankcií. Ústavný súd ďalej povedal, že odobratie podpory nie je zásahom do majetku.

„Ústavný súd rozhodol, že štát môže občanov a podnikateľov šikanovať ukladaním absurdných administratívnych povinností a vynucovať ich plnenie likvidačnými sankciami. Ústavný súd tak dal štátu voľné ruky a stanovil tým tak veľmi nebezpečný precedens nie len pre odvetvie energetiky, ale aj pre všetky ostatné odvetvia,“ varuje  Pavol Poláček z advokátskej kancelárie Poláček & Partners, ktorý navrhovateľov pred Ústavným súdom zastupoval.

Ústavný súd zároveň týmto rozhodnutím upriamil na teoreticky neobmedzenú moc distribučných spoločností. Tie doteraz svorne tvrdili, že sú len na transport peňazí a reálne rozhoduje ÚRSO. Ústavný súd však v argumentácii prehlásil, že ide o obchodný vzťah medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami (aj napriek podielu štátu v distribučných spoločnostiach), a preto nejedná o verejný záujem. „Distribučné spoločnosti do dnešného dňa tvrdili, že sú len poštári a s podporou nemajú nič spoločné a ani ju nijak nemôžu ovplyvniť. Toto rozhodnutie však dokazuje, že hnev výrobcov bol oprávnený a akákoľvek súkromná spoločnosť, ktorá s povolením štátu vypláca štátnu podporu, má neobmedzené právomoci, žiadnu kontrolu a po dnešku aj krytie Ústavného súdu,“ vysvetľuje Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE. 


Výrobcovia sa nevzdávajú

Aj napriek zamietavému stanovisku Ústavného súdu, bez možnosti odvolania, sa boj výrobcov energie za spravodlivosť nekončí. Slovenská asociácia fotovoltiky a OZE (SAPI) bude povzbudzovať výrobcov, aby podávali civilné žaloby a aktívne im v súkromných sporoch pomáhať v ochrane ich práv.


Obrázok-zdroj: Wikipedia.com

Zdroj: Solárne Novinky

Komentár k článku


Hore

Od 11. 3. 2014
TOPlist