5. O Vás bez Vás: Prečo Vás nemôžu prehliadať pri cenovej regulácii

V súvislosti so zavedením platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent1, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) vydal tri cenové rozhodnutia2, ktorými stanovil výšku G-komponentu pre jednotlivé distribučné spoločnosti.

Úradný postup pri vydávaní cenových rozhodnutí

Pri vydávaní cenových rozhodnutí Úrad považoval za účastníka cenového konania výlučne príslušných prevádzkovateľov distribučnej sústavy, ktorí predložili návrh ceny. V cenovom konaní Úrad v plnej miere odignoroval výrobcov elektriny, ktorých sa cenové rozhodnutia priamo dotýkajú, a ktorým tak odňal možnosť v konaní riadne brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Postup Úradu pri vydávaní cenových rozhodnutí tak nastoľuje zásadnú otázku účastníctva v cenovom konaní.

Práva účastníkov konania

Otázka účastníctva v cenovom konaní je dôležitá predovšetkým s ohľadom na práva, ktoré zákon s postavením účastníka konania spája.

Každý účastník cenového konania má v prvom rade právo na to, aby mu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví cenové rozhodnutie doručil a to buď do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou3. V prípade, ak Úrad takýto postup nedodrží a cenové rozhodnutie účastníkovi konania nedoručí, je opomenutý účastník oprávnený domáhať sa doručenia rozhodnutia súdnou cestou. Takúto žalobu je potrebné podať do troch rokov od vydania rozhodnutia; o žalobe rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.

Účastník konania je rovnako oprávnený proti cenovému rozhodnutiu podať odvolanie a následne aj žalobu na preskúmanie cenového rozhodnutia v správnom súdnictve.

Účastníci konania podľa Zákona o regulácii v sieťových odvetviach

Podľa Zákona o regulácii v sieťových odvetviach4„účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny“. V zmysle uvedeného ustanovenia Úrad za jediného účastníka cenového konania považoval príslušnú distribučnú spoločnosť. Takéto úzke vymedzenie účastníkov konania je problematické samo o sebe, nakoľko ignoruje príslušné ustanovenia Správneho poriadku a z konania vylučuje tie osoby, ktorých sa rozhodnutie priamo dotýka a odníma im možnosť riadne brániť svoje práva a právom chránené záujmy.

Vzťah k Správnemu poriadku

Pri posudzovaní okruhu účastníkov cenového konania je potrebné vziať do úvahy aj príslušné ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok5. Na Správny poriadok odkazuje aj samotný Zákon o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý uvádza, že „na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní“.

Zákon o regulácii v sieťových odvetviachv tejto súvislosti vymenúva tie ustanovenia Správneho poriadku, ktoré sa na cenové konanie nevzťahujú. Tu je potrebné zdôrazniť, že v spomínanom zozname nie je uvedený §14 Správneho poriadku, ktorý reguluje okruh účastníkov správneho konania. Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že právna úprava účastníkov konania obsiahnutá v Správnom poriadku sa na cenové konanie vzťahuje.

Obdobne zákon vymenúva ustanovenia Zákona o regulácii v sieťových odvetviach7, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V spomínanom zozname nie je uvedené ustanovenie § 14 ods. 3 Zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré definuje účastníkov cenového konania. Ak by zákonodarca chcel vylúčiť uplatnenie Správneho poriadku aj na § 14 ods. 3 Zákona o regulácii v sieťových odvetviach, bezpochyby by tak urobil v tomto výpočte.

Rovnako, ak by zákonodarca chcel vylúčiť určitý okruh osôb z účastníctva v cenovom konaní, mohol tak urobiť negatívnym výpočtom účastníkov konania. Takýto výpočet obsahuje napr. Stavebný zákon8.

Ak by sme pripustili, že označenie určitej osoby za účastníka cenového konania v Zákone o regulácii v sieťových odvetviach deroguje právnu úpravu účastníkov konania v Správnom poriadku, ustanovenie § 14 ods. 2 Správneho poriadku by v plnej miere stratilo svoje opodstatnenie a stalo by sa nadbytočným a nepoužiteľným, čo je v prípade platného a účinného právneho predpisu v podmienkach právneho štátu neprípustné.

Na základe uvedeného je zrejmé, že na vymedzenie okruhu účastníkov cenové konanie je potrebné v plnej miere aplikovať aj príslušné ustanovenia Správneho poriadku.

Účastníci konania podľa Správneho poriadku

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, (i) o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, (ii) koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a (iii) kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné okruh účastníkov cenového konania zúžiť iba na prevádzkovateľov distribučnej sústavy. V zmysle Správneho poriadku, účastníkom cenového konania je aj každá iná osoba, o ktorej právach a povinnostiach sa má konať, alebo ktorej práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Akýkoľvek iný postup je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. 

Chápanie účastníka konania v judikatúre

Vyššie uvedenú interpretáciu potvrdzuje aj viacero súdnych rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí „poukazuje na v praxi už uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu účastník správneho konania (...). Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania preto nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu aj, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku.“

K podobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v inom rozhodnutí, kde konštatoval, že „hoci nie je možné žalobcu a vedľajších účastníkov pokladať za účastníkov vkladového konania v zmysle § 31 ods. 6 katastrálneho zákona, je namieste konštatovať, že je predmetným rozhodnutím odporcu dotknutý, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k širšiemu výkladu pojmu v súlade s § 14 Správneho poriadku“ .

V podobnom duchu sa vyjadril aj Krajský súd v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „svojou dikciou (účastníkom konania je aj ten) zákon o správnom konaní súčasne zabezpečuje, aby osobitné zákony neustanovovali okruh účastníkov konania užšie, než vymedzuje v § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní. Nepribratie takýchto osôb do konania by bolo porušením zákona, na základe ktorého správny orgán rozhoduje v správnom konaní.“

Rovnako poukazujeme aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého „je potrebné trvať na tom, aby zákonodarca pri špecifickom vymedzení účastníctva nevylúčil apriórne subjekty, u ktorých je možnosť dotknutia ich práv z povahy konania dôvodne predpokladať“.

Neprípustnosť zúženia okruhu účastníkov konania

V súlade s vyššie uvedeným sme toho názoru, že Úrad nie je oprávnený zúžiť okruh účastníkov cenového konania iba na tie subjekty, ktoré predložili návrh ceny. V zmysle §14 ods. 1 Správneho poriadku sú účastníkmi cenového konania aj iné osoby, ktorých práva a povinnosti sú rozhodnutím priamo dotknuté.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že postup, ktorým Úrad pri zavádzaní G-komponentu v cenovom konaní opomenul ako účastníkov konania výrobcov elektriny, odporuje príslušným ustanoveniam Správneho poriadku. V súlade so zákonom je potrebné každého výrobcu elektriny, ktorý je priamo dotknutý cenovým rozhodnutím, považovať za účastníka cenového konania. 

----------------------------------------------------------

  1. Platba za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent, bola zavedená vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike zo dňa 11.7.2013.
  2. Rozhodnutie č. 0013/2014/E zo dňa 18.11.2013 pre Západoslovenská distribučná, a.s.; rozhodnutie č. 0024/2014/E zo dňa 28.11.2013 pre Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s.; rozhodnutie č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013 pre Východoslovenská distribučná, a.s.
  3. Podľa § 26 Správneho poriadku „doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi (...). Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.“
  4. Ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.
  5. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
  6. Ustanovenie § 41 ods. 1 Zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
  7. Ustanovenie § 41 ods. 2 Zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
  8. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) „účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov“.

 

                                                                                                        Foto 251,

Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A. | partner a konateľ
advokátska kancelária SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.
Mobil: +421 908 625 242
E-mail: ppolacek@semancinpolacek.sk

www.semancinpolacek.sk

 

Zdroj: SOLARNENOVINKY.SK

Komentár k článku


Hore

Od 11. 3. 2014
TOPlist