1. G-komponent spochybňuje princípy, na ktorých stoja základy moderného demokratického a právneho štátu.

G-komponent už dlhšie vyvoláva živú diskusiu a značný odpor zo strany výrobcov elektriny a priemyselných asociácii.

G-komponent zaviedol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prostredníctvom svojej vyhlášky1 ako novú platbu za prístup do distribučnej a prenosovej sústavy2.

Okrem množstva článkov, tlačových konferencií, rozličných podaní a žalôb bol na Ústavný súd podaný návrh skupiny 45 poslancov na začatie konania o nesúlade vyhlášky s Ústavou a so zákonom3 a do Národnej rady SR bol predložený poslanecký návrh novely zákona o energetike4 , ktorý obmedzuje maximálnu výšku G-komponentu na sumu 0,50 EUR za MWh.

Podľa odporcov je G-komponent v aktuálnej podobe neprípustný, nakoľko porušuje viacero zásadných právnych princípov.

Zníženie zákonom garantovanej podpory

Výrobcovia elektriny majú podľa Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie5 garantovanú podporu vo forme doplatku na obdobie 15 rokov; zákon zároveň určuje, že cena elektriny pre účely stanovenia doplatku bude počas celého uvedeného obdobia rovnaká.

Na základe Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie vznikol výrobcom elektriny nárok na podporu vo forme doplatku v presne stanovenej výške6 na obdobie 15 rokov. G-komponent však reálnym spôsobom znižuje túto zákonom garantovanú podporu. Navyše, k zníženiu zákonom garantovanej podpory dochádza prostredníctvom podzákonnej normy (vyhlášky) bez priameho zákonného splnomocnenia na tento účel.

Zásah do vlastníckeho práva

Nárok výrobcov elektriny na poskytnutie podpory vo forme doplatku v presne stanovenej výške po dobu 15 rokov je potrebné z právneho hľadiska považovať za vlastníctvo (majetok) chránené Ústavou a Európskym dohovorom, ktoré každému zaručujú ochranu a nedotknuteľnosť vlastníctva. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu vlastníctvo okrem iného zahŕňa aj iné majetkové hodnoty, vrátane pohľadávok, resp. iných peňažných nárokov, v prípade ktorých existuje legitímna nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované.

V súlade s Ústavou je akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Zníženie zákonom garantovanej ceny elektriny a teda aj podpory vo forme doplatku, prostredníctvom zavedenia dodatočnej platby za prístup do distribučnej sústavy, je z tohto hľadiska možné považovať za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva výrobcov elektriny.

Porušenie princípu právnej istoty

Ústavný princíp právnej istoty, ako imanentný znak demokratického a právneho štátu, chráni každého pred svojvoľným a bezdôvodným zásahom štátnej moci, ktorým dochádza k zrušeniu, prípadne zhoršeniu nadobudnutých práv alebo právneho postavenia.

Svojvoľné a neopodstatnené zníženie podpory vo forme doplatku, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná zákonom na 15 rokov, výrazným spôsobom zhoršuje právne postavenie výrobcov elektriny, vnáša neistotu do právnych vzťahov a podnikateľského prostredia a z tohto pohľadu porušuje ústavný princíp právnej istoty.

Porušenie zákonného rámca cenovej regulácie

Pri vydávaní vyhlášky je Úrad viazaný rámcom cenovej regulácie stanoveným v Zákone o regulácii v sieťových odvetviach7 ; rovnako je viazaný ostatnými zákonmi a Ústavou.

V súlade so Zákonom o regulácii v sieťových odvetviach môžu byť predmetom cenovej regulácie len ceny za tovary a služby v sieťových odvetviach. G-komponent však nie je možné považovať za cenu (svojou podstatou má oveľa bližšie k poplatku), nakoľko nespĺňa základné pojmové znaky ceny ako odplaty za dodaný tovar alebo poskytnutú službu.

Cenovej regulácii môže podliehať výlučne prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny, ktoré sa uskutočňujú na zmluvnom základe. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach predpokladá poskytovanie služby prístupu a distribúcie elektriny iba v prípadoch, keď má výrobca elektriny uzavretú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny. Iba na základe takejto zmluvy môže výrobca elektriny využívať distribučnú sústavu na účely distribúcie elektriny za cenu, ktorá podlieha cenovej regulácii. G-komponent sa však vzťahuje aj na výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny a služby prístupu a distribúcie vôbec nevyužívajú.

Navyše, podľa Ústavy je možné zaviesť nový poplatok podzákonnou normou iba v prípade, ak zákon zavedenie takéhoto poplatku výslovne umožňuje. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach však zavádzanie nových poplatkov neumožňuje.

Skrátenie lehoty na pripomienkové konanie

Vyhláška bola prijatá v skrátenom pripomienkovom konaní a to aj napriek tomu, že na skrátenie lehoty na podanie pripomienok, neboli splnené požadované podmienky8.

Pri prijímaní všeobecne záväzných právnych noriem je potrebné plne rešpektovať ústavné princípy vzťahujúce sa na normotvorný proces, ktoré občanom, ako adresátom právnych noriem, zaručujú jednak právo byť informovaní o priebehu normotvorného procesu, ako aj právo vyjadrovať sa k predkladaným návrhom právnych predpisov.

Svojvoľné skrátenie pripomienkového konania podstatným spôsobom obmedzuje právo verejnosti participovať na normotvornom procese a z tohto hľadiska je v rozpore so základnými ústavnými princípmi.

Porušenie zákazu diskriminácie

Ústavný princíp rovnosti zakazuje, aby sa so subjektmi v rovnakej alebo porovnateľnej situácii zaobchádzalo rozdielne bez toho, aby existovali objektívne a rozumné dôvody na uplatnenie rozdielneho prístupu.

Vyhláška spôsobuje diskrimináciu medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy a výrobcami elektriny pripojenými do prenosovej sústavy. V prípade výrobcov elektriny pripojených do distribučnej sústavy je totiž výška platby až 40 násobne vyššia9.

Vyhláška spôsobuje diskrimináciu aj medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy; výška platby je totiž rozdielna v závislosti od použitého zdroja energie. V prípade zariadení na výrobu elektriny z vodnej energie sa G-komponent dokonca vôbec neaplikuje.

Z uvedeného pohľadu vyhláška porušuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, nakoľko bez relevantného dôvodu zvýhodňuje určitú skupinu výrobcov elektriny pred inými skupinami výrobcov elektriny.

Záver

Zavedenie G-komponentu spochybňuje princípy, na ktorých stoja základy moderného demokratického a právneho štátu. Rešpektovanie týchto princípov je nevyhnutné pre zachovanie vlády práva a ochranu základných práv a slobôd. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s problémom G-komponentu popasujú naše súdy a zákonodarcovia.

-----------------------------------------

1 Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike zo dňa 11.7.2013. Úplné znenie vyhlášky môžete nájsť TU.

2 Ročná výška platby za prístup do distribučnej sústavy v prípade zariadenia s inštalovaným výkonom 1 MW predstavuje sumu 16 729 EUR (Západoslovenská distribučná, a.s.), 17 443 EUR (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) a 21 141 EUR (Východoslovenská distribučná, a.s.).

3 Dňa 12.3.2014 skupina 45 poslancov Národnej rady SR predložila Ústavnému súdu návrhu na začatie konania o súlade právneho predpisu, ktorým sa domáha vyhlásenia nesúladu tých ustanovení vyhlášky, ktorými bol zavedený G-komponent, s Ústavou a zákonom. Znenie podania môžete nájsť TU.

4 Dňa 13.2.2014 skupina poslancov predložila do Národnej rady SR návrh novely zákona o energetike. Znenie predloženej novely môžete nájsť TU.

5 Zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6 Podľa § 6 ods. 1 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa doplatok vypočíta ako rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty. Ako príklad je možné uviesť zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 100 kW, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy Západoslovenskej distribúcie, a.s.. Pre takéto zariadenie bola v prvom polroku 2011 stanovená cena elektriny vo výške 387,65 EUR a cena elektriny na strany vo výške 54,83 EUR; v roku 2013 bola pre takéto zariadenie stanovená cena elektriny vo výške 119,11 EUR a cena elektriny na straty vo výške 49,05 EUR.

7 Zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.

8 Pozri čl. 13 Legislatívnych pravidiel vlády SR zo dňa 25.5.2010.

9 V prípade zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do prenosovej sústavy je maximálna výška platby za prístup do sústavy stanovená na sumu 0,50 EUR/MWh. V prípade zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy Východoslovenskej distribučnej, a.s. je však výška platby za prístup predstavuje stanovená na sumu 19,22 EUR/MWH (suma vychádza z predpokladu, že ide o zariadenie s inštalovaným výkonom 1MW, ktoré ročne vyrobí 1100 MWh elektriny.

 

Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A. | partner a konateľ
advokátska kancelária SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.
Mobil: +421 908 625 242
E-mail: ppolacek@semancinpolacek.sk

www.semancinpolacek.sk

Zdroj: SOLARNENOVINKY.SK

Komentár k článku


Hore

Od 11. 3. 2014
TOPlist